Prológ
2010-04-10
Deň za dňom ako na páse sa rodí,
od nudy a zúfalosti Skookie z okna sa hodí.
Veď načo by šiel spať, keď znova zobudiť sa musí?
veď načo by jedlo jedol, keď ho aj to opustí.
Načo začínať nový deň, keď bude taký istý?
Prečo čakať že dobrý bude, keď znova bude hnusný.
Prečo znova radosť čakať, keď príde len zhnusenosť a bolesť?
Načo sny opúšťať, keď aj tie najhoršie sú od skutočnosti lepšie.
Vylezie na posteľ, na parapetnú dosku sa posadí,
predstaví si výšku, ako ho o život pripraví.
"Ty blbec je to nízko!" tá rozumná časť vraví,
"veď na spodu je betón, snáď to postačí!"
Zavŕzgala doska a Skookie vzduchom si letí,
žuchne na starý trabant a veľkú kopu smetí.
Vtedy napadne ho že načo si život brať?
O čo všetko tým môže sám seba ošklbať.
Veď problémy si si do života nanosil sám,
tak ako pod tvoje okno tie smeti a trabant.
Tak z prachu a bolesti povstane Skookie znova,
a s hlavou vztýčenou počká, kým príde nová doba!
