Aj tam vonku niečo je!
2011-03-06
Facebook, BoooM, Pokec atď. Sociálne siete. Lenivosť? Jednoduchosť? Strach zo skutočného sveta? Ťažko povedať. Ťažko povedať a premňa ťažko pochopiť prečo sme sa dobrovolne vzdali prechádzky v parku so spriaznenou dušou a vymenili ich za hrbenie sa pred monitorom a vypisovanie s často úplne neznámymi ľuďmi.
Táto vec ma štve už dlho takže neviem prečo ma o nej napadlo napísať až teraz...pritom stačí tak málo na to aby sa to napravilo...ale pekne po poriadku.
Spomínam si na časy keď som bol menší a o slove Facebook sa mi ešte ani len nesnívalo, časy keď som trávil skoro všetok svoj čas vonku s kamarátmi. Všetky tie veci čo sme zažili a miesta na ktorých sme boli. Koľko stromov som prelozil, a kopcov pochodil...skoro to vyzerá ako na skle maľované ale je to pravda...prosté ale šťastné detstvo... Tieto veci nikam neodišli a aj dnešné deti ich majú možnosť zažiť. Ale keď sa mi občas stane že počujem nejaký rozhovor medzi dvoma deťmi, nepočujem o tom ako našli vtáčatko a kŕmili ho červíkmi, alebo ako si stavajú v lese bunker či nebodaj skúšajú ako najďalej dokážu zza jeden deň zájsť na bicykli...nie...bavia sa o niečom ako "včera som hral csko a dal som štyri headšoty za sebou" alebo sa rozprávajú o tom ako si s kým písali na facebooku alebo poprípade aký film išiel na HBO a podobne. Fizycké aktivity sa zúžili len na florbal (???) ktorý je mimochodom v hale a nie vonku a ak sa náhodou aj vyberú von tak má každý v ruke mobil a smskujú si. Na aké detstvo budú spomínať keď budú starší? Veď dokopy vôbec nič nezažili. Pritom spomienky na detstvo su fajn a často sa na nich zasmejeme s kamarátmi s ktorým som ho prežil. Budú dnešné deti za niekoľko rokov rovnako radi spomínať na detstvo, budú sa na ňom vedieť zasmiať s kamarátmi? Neviem si to celkom predstaviť...
Problém sa však netýka len detí ale aj dospievajúcich ľudí. Nikam nechodia len sedia za tým počítačom a ťukajú do tej klávesnice, klikajú na lajk a komentujú. Športy robiť nebudú a ani ich vedieť nebudú lebo nejsú ochotní venovať úsilie tomu aby sa ich naučili keď hranie hier je o toľko jednoduchšie. Žeby si nebodaj prečítal knihu? Niektorý to robia ale málokto lebo je jednoduchšie pozrieť si nejaký film (samozrejme doma na počítači šak kino je ďaleko). Keď je vonku pekne tak nepojdú preca von. Šak to by si nemohli písať s ľuďmi čo bývajú pár minút cesty od nich. A prečo ich nezavolajú von? Lebo sa natoľko odnaučili že je pre nich rozhovor z očí do očí na lavičke v parku už príliš neprirodzený. A keďže nikam nechodia tak nemajú kde spoznať nových ľudí a preto ich spoznávajú cez internet ale preca nemôžu ísť von s niekym koho vôbec nepoznajú tak budú račej sedieť doma a ťukať do klávesnice, klikať lajk a komentovať...
Ja viem je to trocha prehnané ale pred piatimi rokmi to bolo ešte celkom fajn a aha ako to vyzerá dnes. Kam to speje týmto tempom? čo bude za ďalších 5 rokov a čo bude z dnešných detí? Budú deti narodené za 10 rokov žiť v bubline aby sa k nim náhodou nedostalo zrnko peľu alebo nebodaj nejaký hmyz lebo sú stále doma a nejsú na ne zvyknutí? Bude ľudská interakcia založená len na komunikácii cez internet? A pritom je také jednoduché zobrať mobil a spýtať sa "Ahoj nejdeš von?". Vonku je preca ešte stále krásne a stále je tam čo zažiť, či už v meste alebo mimo neho. Príroda ešte nieje tak ďaleko aby sme ju nemohli na vlastné oči vidieť a ani zručnosť zapáliť oheň na opekanie nieje na škodu. Preto by sa mal každý trochu zamyslieť lebo smer ktorým sa veci vyvíjajú je dosť smutný.
Nepovedal si tam asi jedinu vynimku, kedy idu mladi ludia "von" komunikovat z oci do oci... Ozieracky.