Usilovný zberač lesných plodov?
2012-08-07
Nedávno som čítal jeden článok ktorý vo mne vzbudil dosť silnú vlnu adrenalínu a nedá mi to sa k nemu nevyjadriť. Nemenovaný autor sa podpísal ako kultúrny antropológ, rómista a v článku reagoval na nedávne návštevy rómskych osád politikmi Hlinom a Matovičom.
Článok sa venoval hlavne tomu že politici pri krátkych návštevách nedokážu posúdiť aký je naozajstný život v rómskej osade, že aká je pre rómov drina zber lesných plodov a ich často
neúspešný predaj pri krajniciach ciest, vraj zbieranie mohlo niekedy trvať aj päť či šesť hodín a často so sebou ani nemali vodu. Ďalej písal že sa musia chudáci rómovia pasovať s
každodennou drinou, často bez pomoci vymožeností modernej európskej civilizácie ako napríklad práčka, varič či žmýkačka. Ďalej sa autor vyjadruje k tvrdeniam že si rómovia zvyšujú prídavky väčším množstvom detí, prirovnáva ich k zlému pokusu o vtip a odvoláva sa na to že väčšie množstvo detí je črtom práve chudobných rodín. Ale pekne po poriadku.
Na začiatok by som rád povedal že ja nejsom žiaden rasista ani nič podobné a proti slušne žijúcim a pracujúcim rómom nemám vôbec nič. Uvedomujem si že medzi nerómami sú tak isto
povalači a nezamestnaný. Nebudem sa tu naťahovať s tým že kde je koho vyššie percento ale takto to proste je. Róm môže byť slušný rovnako ako aj neróm môže byť hovädo.
Všetci mudrlanti idú brať do úst to že sú slováci rasistický národ, aj keď podľa mňa je len máloktorý rozumný človek naozaj presvedčený že to, že je niekto róm, hneď znamená že nemôže v živote nič dokázať. Nie tým sa tu nejdem zaoberať lebo toho by bolo na celú knihu. Nejdem riešiť ani to že podla mojich vlastných skúseností sú rómovia skorej zvýhodňovaný ako negatívne diskriminovaný. Videl som to už na základnej škole kde bolo viacero rómskych detí. Nikde som nevidel tú stále dokola omielanú snahu učiteľov hneď ich hodiť do pomocnej
školy. Práve naopak...snažili sa ich udržať a pretlačiť ich do ďalšieho ročníka už keď videli čoilen štipku snahy. To ale chápem pretože je pravda že ak sa chce dieťa vyrastajúce
v takom prostredí vymaniť zo štýlu, akým žije celá jeho rodina, môže to mať bez podpory naozaj veľmi ťažké. Ale to už odbočujem kam som nechcel.
To čo ma na tom článku naozaj naštvalo je to, že autor sa zastáva rómov a pri tom vymenováva činnosti za ktoré by neróm dostal mastnú pokutu. Tým myslím ten zber lesných plodov. Pokuta za zber lesných plodov ako sú čučoriedky sa môže vyšplhať až na 3320€. Ďalej spomína predaj na čierno nazbieraných plodov popri cestách čo je jasný daňový únik. Vyhlásenie o celodennej drine ma tiež dostalo. Zbierať čučoriedky v chránenej prírodnej rezervácií som
síce neskúšal ale keď som v záhradke trhal jahody alebo iné drobné plody, nezdalo sa mi to ako porovnateľná drina s celodennou prácou na stavbe alebo pri montážnej linke. A to že zber mohol trvať päť alebo dokonca až šesť hodín?! Pokiaľ viem tak je bežná pracovná doba osem hodín a čo sa vody týka, podľa mňa im nikto nezakazoval zobrať si do toho lesa za fľašu
vody ale keď niečo robia na čierno, nemôžu čakať že im tam niekto zabezpečí pitný režim. Ďalej písal že ovocie často nepredali a museli ho vyhadzovať, čomu sa tatranská zver určite
veľmi potešila...potom sa budeme čudovať že medvede schádzajú z hôr čoraz bližšie k mestám a neraz sa stalo že maco pobehoval po sídlisku a hrabal sa v kontajneroch. Okrem toho aj keby
to všetko bola pravda, prepáčili by sme daňový únik aj rabovanie lesných plodov a naozaj by sa tak chcela väčšina rómov živiť tak by to bolo pre veľkú časť z nich geograficky neuskutočniteľné. Dostať sa totiž napríklad zo západného slovenska do oblastí kde rastú čučoriedky by trvalo mnohonásobne viac ako len päť až šesť hodín. Mnohý by mohli proti mne argumentovať že môžu predávať aj iné plody ktoré sa v ich okolí vyskytujú. K tomu dodám len
toľko že v oblasti v ktorej bývam na západnom slovensku je rómskych osád veľa a nespomínam si kedy som videl predávať róma pri ceste nejaké huby alebo iné plody, ktoré sa tu vyskytujú.
Zaujímavé je aj tvrdenie že sa musia pasovať s každodennou drinou bez pomoci zariadení ako sú práčky a podobne. A kto ich k tomu núti? Alebo opýtam sa inak. Koľko vlastníkov pračiek
a iných, citujem, vymožeností modernej európskej civilizácie, sa k nim dostalo zadarmo? Oni tie práčky akože dostali len tak? Nie musia chodiť do práce a musia platiť aby mohli tieto
vymoženosti používať. Tým že väčšina obyvateľov osád toho asi veľa nenaperie, vzhľadom na to ako to tam celé vyzerá sa tiež nebudem zaoberať.
A čo sa týka autorových tvrdení o veľkom množstve detí v chudobných rodinách, áno ale je tam jedno veľké ale. Ak mala 200 rokov dozadu chudobná rodina farmu a pole, mohli si dovoliť mať viacej detí, pretože čím bolo viac členov rodiny, tým väčšiu plochu ornej pôdy dokázali využiť a o toľko viac domácich zvierat sa dokázali postarať. Koľko ľudí má dnes polia a stádo kráv? Ja osobne som v okolí žiadnej rómskej osady ešte žiadne opracované polia ani pasúce sa stáda kráv, o ktoré by sa jej obyvatelia starali nevidel. A len tak na zamyslenie...koľko nerómskych rodín kde sú obaja rodičia nezamestnaný dnes "vychováva" päť či šesť detí? Doba sa zmenila a dnes sa ľudia neživia tým že vlastnia farmu ale tým že zarábajú peniaze a preto sa argumentom že veľké množstvo detí je črtom chudobných rodín proste nedá dnes nikoho obhajovať. Preto si myslím že by pán rómista (nech už to znamená čokoľvek) mal vážne pouvažovať nad vrátením titulu, pretože píše veci, ktoré jednoducho
niesu pravda, čo podľa mňa na vzdelaného človeka nie je vhodné. Ak by si chcel niekto prečítať ten článok, tu je
link.
